Depresia je dnes najrozšírenejšia psychiatrická diagnóza na svete. Štandardná liečba — antidepresíva — funguje u zhruba 40–60 % pacientov. Pre zvyšných 40–60 % lieky nefungujú, alebo fungujú len čiastočne. Prečo? Lebo depresia nie je jednotná choroba — je to syndróm s rôznymi biologickými príčinami.
Ako čítať čísla: Fakt = zistenie z výskumu alebo biológie · Pojem = kľúčový pojem alebo marker, ktorý stojí za to poznať
Sa tvorí v črevách
Väčšina serotonínu v tele vzniká v bunkách čreva, kde riadi trávenie; do mozgu však neprechádza – ten si ho tvorí sám. Črevá ovplyvňujú psychiku nepriamo cez os črevo–mozog, preto sa oplatí jesť dostatok vlákniny a pestrej rastlinnej stravy.
Znižuje depresiu vs. lieky
Veľké prehľady naznačujú, že pri miernej a stredne ťažkej depresii môže byť cvičenie porovnateľne účinné ako bežná liečba; konkrétny pomer sa však medzi štúdiami líši a treba ho čítať opatrne. Pohyb berte ako doplnok – lieky nikdy nevysadzujte bez lekára.
Kľúč pre plasticitu
BDNF je bielkovina, ktorá podporuje rast neurónov a tvorbu nových spojení – teda schopnosť mozgu učiť sa a prispôsobovať. Jeho hladiny najspoľahlivejšie zvyšuje pravidelný aeróbny pohyb, podporuje ho aj kvalitný spánok.
Zápalová hypotéza depresie
Výskum poslednej dekády ukazuje silnú súvislosť medzi chronickým zápalom a depresiou. Zápalové cytokíny (IL-6, TNF-alfa) priamo ovplyvňujú metabolizmus serotonínu, dopamínu a GABA. Ľudia s vysokými zápalovými markermi lepšie reagujú na protizápalovú liečbu ako na antidepresíva.
95 % serotonínu sa produkuje v črevách. Mikrobióm komunikuje s mozgom cez vagový nerv, imunitný systém a hormóny. Narušený mikrobióm — dysbióza — je konzistentne spojená s depresiou a úzkosťou.
ADHD ako biologický stav
ADHD nie je len „nepozornosť“. Je to neurologická variácia s merateľnými rozdielmi v dopamínovej signalizácii, štruktúre prefrontálnej kôry a spánkovej architektúre. Biohackerský prístup: optimalizácia spánku, eliminácia zápalových potravín, pohyb (zvyšuje BDNF a dopamín), dychové techniky.
